Prvé týždne v Nemecku

Príchod do Nemecka a celá "Erasmus Experience" začala skôr, než sme si predstavovali. Do Ingolstadt sme cestovali medzinárodnou osobnou prepravou, ktorá Vás naloží pred domom a vyloží pred domom v dohodnutej destinácii. Schválne sme hľadali dopravu, ktorá by nás presunula v noci, pretože ubytovanie sme mali až od 1.apríla ráno. Ubytovaniu v hosteli/hoteli sme sa chceli vyhnúť. Dopravu sme si objednali a vycestovali. Už v podvečerných hodinách sme cestovali cez Rakúsko, čo sa mi veľmi nepozdávalo a tak sme sa len zo zvedavosti opýtali, kedy asi tak budeme v cieľovej destinácii.  Odpoveď znela, že o 11 večer. Prvý dojem šok, stres panika, pretože čo, budeme spať na ulici? Objednáme si narýchlo nejaký hotel? S týmto sme vôbec nerátali. Chvíľu sme si to nechali prejsť hlavou a potom mi v hlave skrslo, že by som sa mohol opýtať študentov v spoločnej WhatsApp skupine, či nás niekto nevie prichýliť na noc. Čakanie netrvalo dlho a ozvali sa 2 študentky, že by nás radi privítali. Skvelé. Hneď po príchode sa zoznámime so zahraničnými študentami. Niečo po 00.30 v noci sme dorazili na dohodnutú adresu. Uvítali nás, poskytli nám 1 posteľ a spacák. Zaujímavý začiatok. Chvíľu sme pokecali v kuchyni a išli spať pretože ráno ma čakala cesta do Ingolstadt do môjho ubytovania.

Vôbec som nevedel ešte ani kde je stanica a ako sa kupuje lístok. Navyše som bol unavený a polámaný z cesty + počasie bolo extrémne. Naozaj, zima, mrholenie a vietor. Nepekné privítanie.  Našťastie som sa úspešne ubytoval. No len čo teraz, izba prázdna, holá... Aby som nezabudol, všetky moje belongings som nechal v Eichstätt pre rýchlosť a jednoduchosť presúvania sa v Ingolstadt v tomto počasí. To som ale nevedel, že sa k ním dostanem až večer o 10.30. Hrozné 

To, že tam matrac nebude som už vedel. Preto sa študenti ESN podujali, že nám pomôžu a objednáme si matrace dopredu, tým pádom v piatok 1. apríla tu už budú... Neboli.... Objednávka sa predĺžila, spackala, netuším čo sa stalo no matrac som v piatok a najbližší víkend nemal. Musel som si požičať nafukovačku na najbližších 5 dní. Skvelé. Ani nejdem spomínať, že som nevedel používať autobusy a nafukovačka bola ďaleko. Katastrofa. Depresívne počasie, nafukovačka, prvé dni v cudzej krajine. To boli prvé dojmy z Nemecka a nebol som veľmi nadšený.

Našťastie matrac prišiel v utorok po víkende a ja som sa mohol konečne poriadne zabývať a všetko sa začínalo zlepšovať. Aj počasie. 

Kurz nemeckého jazyka

Kurz začal už hneď v piatok online meetingom, kde sme sa všetci postupne predstavili, boli nám predstavení vyučujúci a bol nám ozrejmený ďalší postup. Prvú prezenčnú hodinu sme mali v sobotu, kedy sme sa zobudili do "krásneho aprílového rána". Sneh. Nečakal som vôbec pri balení, že ešte zazriem sneh a tak som celé prvé dni chodil oblečený dosť neadekvátne ale prežil som to. Zo začiatku to bolo trochu nové a nezvyčajné sedieť v učebni a rozprávať sa prezenčne no postupom času sme si zvykli. 

Kurz prebieha od 1. apríla do 22. apríla, od pondelka do piatka, od 9.00 do 15.00. Celkom záhul.

Univerzita sa rozhodla rozmiestniť triedy podľa väčšiny študentov. Mňa priradili do skupiny A2 a tá sa koná v Eichstätt. Ja bývam v Ingolstadt. Ďalší problém. Kvôli dochádzaniu a rannému vstávaniu považujem tento kurz za časovo náročný. Možno by som sa naň pozeral úplne inak, keby bývam 5 minút od triedy ako moji spolužiaci v Eichstätt. Na druhej strane, nie som jediný, kto musí dochádzať a tak sa stretávame každé ráno 5 študentov a spolu cestujeme do druhého mesta. Angelea a Leo z USA, Luiza a Isabela z Brazílie no a ja. Počas cesty si samozrejme stíhame robiť domáce úlohy, ktorých je niektoré dni neúrekom a poobede sme na to až príliš unavený.

Vstávam ráno o 6.10 aby som si stihol vypiť svoju kávu a zjesť raňajky. Bez týchto 2 vecí ja byt alebo dom ráno neopustím.

O 7.17 mi odchádza autobus č.30 zo zastávky "Oberrer Grassweg", čo je len cez križovatku, pred univerzitu na zastávku "Kreuztor/Universität", kde stretávam svojich spolužiakov a spolu o 8.53 nastupujeme na tzv. Schnellbus, ktorý ide do Eichstätt. 

15 minút pred 9.00 prichádzame do školy, takže máme ešte čas pokecať, prípadne si dokončiť nejaké úlohy. o 10.45 si robíme menšiu 5 minútovú prestávku a pokračujeme. Obed mávame okolo 12.15 a máme naň zhruba hodinu a 15 minút, čo považujem za cool. Počas obeda navštevujeme univezitnú menzu, ktorá ponúka rôzne jedlá za fakt študentské cenný (okolo 3 €). Lepšie ako na Slovensku. Najlepšie je, že každý deň je možné vybrať si aj "vegan version", čiže nik neostane hladný. Celkovo jedlo hodnotím chutné a ako skvelú voľbu. Platíme študentskou kartičkou, ktorú sme obdržali prvý týždeň a ktorú si je možné nabíjať v automatoch vo vestibule. Po 13 tej pokračujeme v hodine a o 15 tej sme radi, že sme skončili. Čím ďalej ten kurz máme, tým je to náročnejšie vydržať tak dlho  v pozornosti. Je to naozaj intenzívny kurz. O 15.30 ideme opäť naspať autobusom do Ingolstadt a domov sa dostávam až okolo 17-tej. Únavné. Potom nasleduje nákup v neďalekej Edeke, večera a skoro žiadna energia robiť ešte niečo navyše. Never mind - I singed up for this. :) Ešte by som si rád spomenul, že počas 3 týždňov nás učia 2 učiteľky. Prvý týždeň nás učila Juliene, ktorá je pôvodom z Brazílie a to je aj dôvod, prečo nás neučí ďalej. Odišla na Veľkú Noc do Brazílie. Ostatné 2 týždne nás učí Barbara. Obe majú trochu iný prístup k vyučovaniu a ja musím povedať, že sa mi oveľa viac páčil prvý týždeň s Juliene, ale zvykol som si už aj na Barbaru. Obe sú veľmi milé a veľa nás toho chcú naučiť.

Kurz nemeckého jazyka sme všetci úspešne absolvovali a oprávnene sme získali prvých  5 ECTS na tomto výmennom pobyte. 

Okrem kurzu nemeckého jazyka som stihol už aj dokúpiť chýbajúce veci potrebné pre život tu, ísť na pivko alebo ísť na výlet do neďalekého Mníchova. Bez zbytočných slov pridávam photo dump prvých 3 týždňov. Boli to pestré týždne plné stresu, zlého počasia, učenia sa, zabývania sa ale aj smiechu zábavy a spoznávania kopec nových ľudí.