Pandémia...

Vraciam sa k tomu asi po 2 rokoch. So without further ado, let´s go down the memory lane a little... 

Môj prvý Erasmus vôbec nedopadol tak ako som si predstavoval. Celkovo sme na španielskej Mallorke strávili 8 týždňov. To je tak akurát, aby ste sa udomácnili a dostatok času aby ste zistili, či sa do toho zamilovali alebo nie. Ja som sa teda zamiloval. Chodili sme do školy, chodili sme na výlety, chodili sme sa zabávať. No všetko prišlo tak rýchlo a celé sa to pokazilo. Pamätám si, ako som ešte 10. marca oslavoval svoje meniny, na Slovensku panika, stres a my sme boli bez najmenšieho tušenia a strachu v meste sa zabávať. No, čo vám poviem, do 3 dní bol lockdown, obchody prázdne o hygienických pomôckach ani nehovoriac a my zavretí v byte. Povedali sme si: "veď to budú len 2 týždne, to prežijeme, nejako sa zabavíme".... všetci asi vieme ako to dopadlo, to je jedno v akej časti sveta sa nachádzame. 

Spomienka na jeden z večerov, ktorý sme strávili v lockdowne v našom byte. Tento čas nám dal priestor na zblíženie a zábavu. Koniec koncov, dolu je dôkaz, naučili ma moje meno v čínštine. Bohužiaľ, toto je ale aj posledná foto-spomienka zo spoločných chvíľ. 

Rozhodnúť sa, či ísť domov alebo ostať bolo veľmi zložité. Či už pre neistotu závažnosti covid-u, financií zo strany EU, školy, všetkého. Zo začiatku všetko nasvedčovalo tomu, že ostávame. Lety rušili každú hodinu, pomaly nič nelietalo. Vyzeralo to tak, že ostávame na ostrove. Komunikovali sme s ministerstvom, komunikovali sme s univerzitou, komunikovali sme s rodinami a kamarátmi. Bol piatok 20. marec myslím, keď som sa zmieril s tým, že ostávame v Španielsku. Presne si pamätám, že som si pripravil knihy, pretože o týždeň sme mali záverečný test v jazykovke a potreboval som si vyžehliť. V tom Naty zazvonil mobil a dostala telefonát z ministerstva o tom, že z Mallorky zajtra letí posledné lietadlo na dlhú dobu, ak chceme, môžeme ísť. Začalo okamžité balenie a na druhý deň sme už sedeli v karanténnom centre v Piešťanoch. Zvyšok semestra sme doštudovali online, veci sme si dali poslať službou SendMyBag (zabalili nám ich naše super spolubývajúce, ktoré nás balili cez videochat) a na Mallorke som odvtedy nebol. No raz sa tam určite vrátim. :)

Bola to aj tak skvelá skúsenosť, pretože celkové hodnotenie aj prístup je aj tak trochu iný a zahraničný. Som rád, že nám bolo umožnené bez problémov doštudovať mobilitu a dokončiť si tak svoj Erasmus, aj keď len online. 8 týždňov stačilo na to, aby ma to motivovalo rozmýšľať o ďalšej mobilite.