Nové obzory
Dňa 29.06.2022 som sa zúčastnil prvej prípravnej časti terénneho výskumu. Vydali sme sa na pútnickú trasu Eichstätt - Bergen.
Už ako zvyčajne každú stredu, vstať som musel v neúprosnú hodinu, a to o 5.30 am. Totiž, kým sa ja dostanem z Ingolstadt do druhého mesta Eichstätt, odkiaľ sme štartovali, trvá mi to hodinu. O 6.30 som odchádzal z domu, všetko bolo v poriadku až niekde v polovici cesty autobus nabral divný smer. Potom sme mali nejaký odklon, doteraz neviem kvôli čomu ale pravdepodobne nejaké prerábky na cestách ako to už býva vraj zvykom v lete v Nemecku. Spôsobilo to samozrejme to, že som meškal. Zraz bol o 8.00 pri kaplnke, ku ktorej sa dostanete strmým chodníčkom. Dušu by som vypľul aj keby som nemal časový sklz, nie to ešte pridať do kroku. Ku kaplnke som došiel celý dopotený, no len so 7 minútovým sklzom. Prišiel som aj spolu s mojimi fínskymi spolužiačkami, ktoré som poprosil aby ma počkali. Čudujem sa, že to spravili, nerady meškajú, takže ďakujem, sám by som možno aj netrafil.
Urobili nám úvodnú prednášku v kaplnke, maličký úvod do histórie miesta, pútnictva v regióne a vo svete.
Po úvodnej prednáške sme sa teda vybrali na 15 kilometrovú púť, ktorá mala rôzne úseky ale všetky poskytovali celkom pekné scenérie bavorskej prírody. Počas pochodovania sme zastavovali a pani sprievodkyňa a miestna znalkyňa do histórie a pútnictva nám rozprávala postupne o miestach, čo sa zvyklo robiť, čo znamenajú značky a podobne.
Počasie nám ako tak prialo-neprialo. Z rána bolo príjemne pod mrakom, postupom času začalo byť dusno a miestami aj spŕchlo, čo nám ale vôbec nevadilo. Vadili nám skôr všakovaké hávede a hmyz. Najmä mne, keďže som mal krátke nohavice a miestami sme sa brodili cez vysokú trávu a žihľavu. Jedna vec je, že som alergický, no našťastie som ráno vzal tabletku. Druhá ale, že som v živote nemal kliešťa a ani neviem, aké to je alebo čo robiť, čo mi celkom spôsobovalo paniku. V tomto smere som vôbec nebol pripravený na takýto pobyt v prírode, lebo som nemal ani repelent ani vysoké ponožky.
Prechádzka ubiehala rýchlo, kilometre len tak pribúdali. Cestičky nám poskytovali naozaj krásne výhľady na bavorské lesíky, polia a zákutia. Ani sme sa nenazdali a boli sme v cieľovom mieste, a to Bergen, ktorý bol niekedy mimoriadnou križovatkou, čo sa pútnictva týka. V dedinke sme boli pozvaní sprievodcami na obed, ktorý sme si ráno objednali, aby nám ho dopredu pripravili, keďže by asi normálne nevarili, aj keď to vyzeralo ako hostel alebo penzión. Atmosféra bola skutočne tradičná, interiér reštauračnej časti bol útulný a taký typický, nemecký. Ja som si zvolil vegetariánsku verziu, nakoľko tradičný "schnitzel" bol bravčový a ten ja nemusím.
Po jedle sme si dali aj pivečko a kávu. Nakoniec sme zistili, že to vážne bolo na účet miestnych a cirkvy, čo ma príjemne prekvapilo a potešilo, hehe. 20 eur ušetrených. Po fajnom jedle nám ešte ukázali kláštor/kostol (neviem, počas vývoja to slúžilo na viacero vecí). Na počudovanie, dostal som prehliadku v pre mňa zatiaľ najkrajšom kostole, akom som bol. Maľby a výzdoba boli pre mňa neskutočne nádherné.
Nakoniec nás ešte vzali do krypty, ktorá mi už vážne pripomínala staré mníšske filmy alebo dokumenty a úplne ma to vcuclo do atmosféry. Navyše, bola tam príjemná zima, tak sme sa schladili a popočúvali opäť troška o histórii.