Môj týždeň
Pondelok
Prvý deň v týždni začínam pozdejšie, o 12.15. Väčšinou si v pondelok ráno len nastavujem mindset a pripravujem sa na školu. Niektorý týždeň pondelok využijem na nakupovanie potravín (pretože v Bavorsku sú v nedeľu obchody zatvorené, inak by som to robil v nedeľu) ale zvyčajne je to krutá realita a pripravovanie sa. Pondelok je ťažký, pretože rozvrh nie je celistvý a človeka to unavuje.
O 12.15 máme "Theory of Destination management and marketing" prednášku. Spočiatku som si brával autobus zo zastávky Oberer Grasweg o 11.40 ale postupom času som si kúpil bicykel a MHD už nepotrebujem. Teraz dôjdem do školy väčšinou dopotený, pretože je leto. Ugh. ALE! Prednášky sú zaujímavé a tieto hodiny mám najradšej. Je to veľmi dobre zorganizované. Všetci vieme, že je pondelok a niekedy nedokážem dávať pozor ani ja ani moje spolužiačky a je to o držku. No obsahovo cítim, že to má väčšinou štruktúru a vždy si všetko opakujeme a otáčame sa okolo jedného modelu, okolo ktorého vypracuvávame celosemestrálny projekt, čo je veľmi užitočné.
14.15 začína seminár s Hanou a Juliou. Musím povedať, že spočiatku to bola veľmi dobrá organizácia a Hana v tom mala prehľad. V tom ju prerušila jej kolegyňa Julia a odkedy sú tam dve, je to čistý chaos, no zlepšuje sa to. Obe sú mladé a basically učia sa učiť, a teda my sme pilotná skupina, hehe. Mám ich obe rád, sú veľmi otvorené a vysvetlia nám všetko, aj to čo nie je potrebné a zatiaľ všetko stíhame. Aj cez to všetko mám tento predmet najradšej. Čuduj sa svete, keď je to niečo, čo by som chcel robiť v budúcnosti.
O 17.15 nám začína kurz nemčiny. Tieto 3 hodinky do 20.15 sú celkom questionable. Úvodný intenzívny kurz nemčiny bol úplne o niečom inom ako je toto. V triede je veľa študentov, učiteľ nedokáže dať toľko pozornosti jednému študentovi ako by dal v menšej skupine a tak si myslím, že trpia všetci. Minimálne tí, ktorí ako-takú nemčinu už mali a chceli pokročiť, máme totižto zmiešanú skupinu. Viem, že Olga sa snaží, ale mohla by sa snažiť viac po nemecky, keďže väčšinu času rozpráva po anglicky. Nechápem. Doteraz som si ani knihu nekúpil a myslím, že ani nekúpim. Na test však pôjdem, buď to bude 5 kreditov alebo nie, aj tak ich už mám zapísané dosť... len povinné :)
Po nemčine sme si zvykli ísť sadnúť, asi tak prvý mesiac, ale s pribúdajúcimi starosťami a úlohami, najmä mojimi, pondelkové večere vyzerajú úplne inak, ako na začiatku semestra.
Okolo 20.45 prichádzam domov a chcem len jedno - večerať. Únava ma až tak nepremáha, som veľmi hladný, únava prichádza až po jedle. Potom prichádza kameň úrazu a tou je, že vždy do utorka do 10.00 AM máme odovzdať "úlohu - deliverable" na stredajšiu hodinu. Keďže mám hodiny aj v utorok a väčšinou to je čítanie scientific papers, čo nie je jednoduché, robím to v pondelok večer. Cez víkend to proste nejde. Nechceš čítať scientific paper v sobotu poobede. No a tak to robím v pondelok večer a potom chodím spať asi tak p 1 -2 am. Hauk. Pondelky sú náročné.
Utorok
Druhý deň v týždni začínam zvyčajne o 8 hodine budíčkom a raňajkami, ktoré môžu mať len 2 podoby: praženica alebo ovsené vločky s banánom. Nič iné mi ráno nepasuje.
O 9.45 sa pohýnam smer univerzita. V tento deň mám prednášku z predmetu Innovation & Creativity in individuals, teams and organizations s veľmi premotivovaným profesorom, Sashi Matta. Začíname o 10.15 zvyčajne úvodným preslovom pána profesora o nejakom vynáleze a ako to pomohlo. Poviem Vám, každá jedna hodina je ako Tedx a TedTalk, ak viete o čom rozprávam. Ešte aj pozadie na prezentácii má vždy červené. Matta učil v Indii, v Amerike a teraz momentálne hosťuje tu, v Nemecku. Veľmi dobrý profesor. Samozrejme, všetci odchádzame namotivovaní. Po hodine sa odoberám buď domov alebo do menzy. Väčšinou domov, keďže jedlo v menze mi nesedí a aj tak mám dostatok času. Najem sa, vychillujem, káva nevynechám ani keby neviem čo bolo a pred 16 tou sa poberám naspäť do školy.
16.15 - semináre máme v štýle takom, že každá hodina je "challange" a niečo riešíme ako tím 50 minút, potom je vybratých zopár tímov a prezentujeme, hodnotíme. Na veľa hodinách máme hosťov z firiem, ktorí nám zadávajú reálne case studies z ich prostredia a my ich musíme riešiť. Veľmi interaktívne, no zároveň stresujúce, pretože nemám rád prezentovať. O 18tej sa poberám domov a väčšinou sa pripravujem na ďalší deň alebo len chillujem. Totižto v stredu vstávam veľmi skoro.
Streda
Streda je veľmi zaujímavá. Náročná. Najväčšia výzva je dostať sa na 8.00 do Eichstätt. Ráno musím teda vstať o 5.30, pretože káva nesmie chýbať a raňajky, kedy ako stihnem. 6.30 musím bežať na autobus číslo 70 zo zastávky Theodor-Heuss-Str. (2 min. odomňa, luckily). Na zastávke Klinikum musím prestúpiť na milovaný "Schnell Bus X80" do Eichstätt. Nič náročné, len jedno ráno, keď som bol veľmi mimo a zaspatý som nastúpil síce na X80 ale späť do Ingolstadtu. Zistil som to už po 2 zastávkach, že niečo nie je v poriadku, samozrejme som potom meškal na hodinu 40 minút. Ale keď trafím správny smer, prichádzam do Eichstätt o 7.36, pomalým krokom stíham prísť do školy, dať si raňajky, isť na WC a pripraviť sa mindsetom na hodinu. Hodina "Rural and Urban Tourism in Critical Perspectives" je veľmi.... odveci... Nie len že to je veľmi skoro ráno, ale aj spôsob, akým tam existujeme, je niečo veľmi iné, na čo som zvyknutý. Zvyčajne rozoberáme štúdie a musíme o nich diskutovať, pýtať sa, mať objektívny ale aj subjektívny názor a celkovo si utvárať myšlienky a názor. No, čuduj sa svete, v názve predmetu je "critical perspectives". Vôbec mi to nedošlo, až kým som ten predmet nezačal navštevovať. Hodina trvá 90 minúť, takže o 9.30 som "fertig" so stredou čo sa výučby týka. Idem na autobus X80 o 9.53 a smerujem do Ingolstadt, domov. Prichádzam po hodine, okolo tej 11-tej. A hadajte čo. No predsa idem si dať obed a idem dospať to, čo som zameškal cez deň. Spať 4 hodiny (keď je dobrý týždeň) nie je sranda. Stredy ma zabíjajú. Pozdejšie po šlofíku si väčšinou buď upratujem alebo robím veci do školy. Niektoré týždne pre mňa v stredu "padla". Oddychujem a niekedy sa aj stretávam s kamarátmi v popoludňajších hodinách.
Poslednú dobu mávame takéto hybridné hodiny v univerzitnom parku :) Zaujímavý prístup.
Štvrtok
Oddýchnutý a tešiac sa na nový deň opäť raňajkujem buď vločky alebo praženicu. Každý druhý štvrtok mám hodinu "Innovation and Product Development in Tourism" od 10.00 do 14.00, no do 14 tej bola asi iba raz. Väčšinou skončíme skôr. Tento predmet veľmi nemusím predstavovať, opäť je v názve inovácia. Aké prekvapivé. Počas semestra sme mali zopár "guest lectures" od profesora z Rijeky (HR) alebo iných univerzít. Celý semester pracujeme na projekte ako inovovať nejaký produkt, my sme si vybrali "Experience tourism" a začali sme sa venovať tejto problematike. Prišli sme s nápadom, že chceme poskytovať "corporate retreat" pre zamestnancov. To nie je nič prelomové, ale chceme do toho zakomponovať sustainability a CSR problematiku, čo by mohol byť náš USP. Po hodine sa mi ale totálne nič nechce a tak väčšinou len idem na nákup a chillujem. Štvrtok je tu ako piatok, tak sa väčšinou stretávame a bavíme. Každý štvrtok sa ESN študenti spolu s medzinárodnými študentami stretávajú v nejakom podniku na pivku alebo nám rovno pripravia nejaký event, ktorého sa vždy snažím zúčastniť. Posledne to bola "Strawberry Margarita Night" - plán bol ísť si najskôr nazbierať jahody na pole a potom z nich pripravovať drinky. Hups, prišli sme k poľu a na dverách stál oznam, že sezóna zbierania je ukončená a tešia sa na rok 2023. Schade. Plán B- išli sme kúpiť jahody do supermarketu a improvizovali sme. Nakoniec táto akcia dopadla celkom super, nebolo tam veľa študentov, čo je niekedy aj dobré a tak sme sa zabavili v užšom kruhu. Jednoducho, vždy nám niečo pripravia a nudiť sa tu je náročné, za čo im veľmi pekne ďakujem.
Víkend - Piatok, Sobota, Nedeľa
Tu to nevyzerá nijako pravidelne a záleží na tom aký je týždeň. Aspoň jeden deň sa snažím venovať školským povinnostiam, nakoľko zadania nám dávajú každý týždeň a je potrebné na nich pracovať priebežne. Niekedy sa mi podarí vycestovať, napr. boli sme v Regensburgu alebo v Norimbergu. Niekedy zájdeme len tak k jazeru, v horúčavách sa nič iné nedá robiť. Sem tam má niekto narodeniny a oslavujeme, sem tam len tak chillujeme. No nikdy nuda nie je.