Ako sa to celé začalo...

     O Erasmus+ programe pre vysokoškolákov som počul už počas štúdia na strednej škole. Samotná myšlienka spoznávania sveta ma láka od strednej školy, kde som napríklad problematiku ako cestovať rozoberal v SOČ (stredoškolská odborná činnosť - u nás na Obchodnej akadémii v Rožňave povinná). Bližšie spoznanie s turizmom mi dalo aj opačný pohľad na vec, a to zo strany sprostredkovateľa. To ma zaujalo natoľko, že som sa rozhodol pre štúdium cestovného ruchu v srdci Slovenska, v Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela. Po úspešnom vykonaní príjmacej skúšky, poslednom stredoškolskom lete som prišiel plný elánu do môjho už teraz milovaného mesta.

Potom to prišlo. 

     Spoznal som množstvo ľudí a medzi nimi aj Natáliu ,jej sen sa učiť po španielsky a stráviť semester "abroad" na slnkom zaliatej Mallorce. Ja som takú jasnú predstavu o destinácii nemal, len som vedel, že chcem určite vycestovať. Ako tak týždne išli, začínala sa mi predstava pár prežitých mesiacov v Španielsku páčiť. Ba dokonca, začal som sa po španielsky učiť aj ja. dealine pre podanie prihlášok na akademický rok 2019/2020 bol 19. 12. 2018. Áno, dosť skoro. Poriadne som ani nevedel ako funguje 1. skúškové obdobie a už bolo treba myslieť o rok ahead. Už teraz chápem. Deadline sme chápali ako dátum odovzdania :) samozrejme, všetko na poslednú chvíľu. Ešte pred týmto termínom sme vyspovedali ešte jednu našu staršiu spolužiačku, ktorá pobyt v Palme už absolvovala, aby sme sa uistili, že nejdeme na popravu. Po sviatkoch v januári sme dostali pozvanie na ústne pohovory resp. výberové konanie. Pre nás to znamenalo pohovor v anglickom jazyku. Išiel som prvý v poradí, samozrejme, tréma úradovala ako divá, spotený, smädný, zelený som odtiaľ odišiel s pocitom "sorry Naty, asi pôjdeš sama".

     Na výsledok sme čakali poriadne dlho, cca mesiac, ale vyplatilo sa. Pamätám si to ešte veľmi živo, bol február, sedeli sme v posluchárni P2 na prednáške Gastronómie, keď nám prišiel mail. Otvorím, zase celý spotený a zelený, nevedel som sa v tom maili orientovať, no zrazu som to uvidel. Mal som chuť kričať, aj slzy šťastia mi trochu vyhŕkli, no nemohol som. Prednáška. Tak som sa len otočil k Naty a oznámil jej novinu: "ideme do Španielska, obaja! <3"